Útulok NÁDEJ

    Mesto Brezno sa snaží riešiť problémy bezdomovectva systematicky. Uvedené vyplýva z komunitného plánu sociálnych služieb. Na území mesta sa nachádzajú zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytujú sociálne služby na  zabezpečenie a  uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb. Z dôvodu predchádzania bezdomovectva v prípade rodiča, rodičov s maloletými deťmi má mesto Brezno zriadené i zaradenie núdzového bývania Náruč. 

    Náš Útulok Nádej je zariadením poskytujúcim sociálne služby ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova a nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojenie základných životných potrieb. Sú to ľudia, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie alebo nemôžu doterajšie bývanie užívať a svojpomocné zabazpečenie bývania či pomoc zo strany rodiny nie je možná. 

 Zariadenie sociálnych služieb v zmysle § 26 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení n.p. a kapacita zariadenia - 24 miest (2-lôžkový 12 izieb)

 

Komu je zariadenie určené?

• Dospelým  fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii podľa §2 ods.2 písm.a), ktoré nemajú zabezpečené ubytovanie alebo nemôžu doterajšie bývanie užívať
•  Dospelým  fyzickým osobám najmä s trvalým pobytom v meste Brezne

Aké služby poskytujeme?

• ·         ubytovanie na určitý čas 
• ·         sociálne poradenstvo
• ·         nevyhnutné ošatenie a obuv

Kto je bezdomovec ?

     Bezdomovec, občan bez prístrešia, človek bez domova, neprispôsobivý a mnoho iných pomenovaní používa naša spoločnosť pre označenie cieľovej skupiny, ktorú spája spoločný osud a to „začarovaný kruh“. Mnohokrát sa pojem začarovaný kruh spája s bezvýchodiskovou a neriešiteľnou situáciou ľudí. Stať sa bezdomovcom je neporovnateľne jednoduchšie, ako odraziť sa od samého dna a opäť sa vrátiť do spoločnosti bez „nálepky“ bezdomovca. Človek, ktorý stratil vlastný domov, je v ťažko riešiteľnej situácii aj z toho dôvodu, že neprichádza len o strechu nad hlavou, ale aj o rodinu, zamestnanie, priateľov, istotu, zdravie a sociálny status.  Z praxe nám je známe, že len malá časť ľudí bez domova si takúto formu existencie a spôsob života zvolila dobrovoľne, väčšinou sa stali bezdomovcami v dôsledku vážnej sociálnej udalosti, ktorá ich postihla. Bezdomovcami sa stávajú aj deti, ktorých rodičia nedokážu zvládať vážnu sociálnu udalosť. Najbežnejším príkladom nezvládnutia problematiky sú potenciálni bezdomovci, najmä klienti z detských domovov, klienti postpenitenciárnej starostlivosti z výkonu trestu odňatia slobody, utečenci.

      

Nezamestnanosť

    Zo skúseností z praxe, pri osobných rozhovoroch s klientmi bez domova môžeme konštatovať, že za najčastejšiu príčinu ako aj dôsledkom ich bezdomovectva označujú stratu zamestnania. V súvislosti so stratou zamestnania klienti nemajú dostatok finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie základných životných podmienok či zabezpečenia vlastného domova. Klienti ďalej uvádzajú, že na základe toho, že sú občanmi bez prístrešia, sú ťažko uplatniteľní na trhu práce a to z dôvodu, že zamestnávatelia majú voči občanom bez prístrešia predsudky. Bez práce a finančných prostriedkov môže človek stratiť domov, predovšetkým, keď sa k tomu pridajú problémy v rodine alebo nejaká závislosť. Návrat do usporiadaného života je ťažko dosiahnuteľný cieľ nielen pre samotného klienta, ale aj pre sociálneho pracovníka, ktorý pomáha klientovi pri zaradení sa do spoločnosti. Dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti u klientov často dochádza k strate pracovných zručností, deštruktívnemu vplyvu na osobnosť klienta. Bezdomovcom sa jedinec nestáva zo dňa na deň. Pri prvotnej strate domova sa snaží jedincovi poskytnutím prístrešia  pomôcť rodina, priatelia, známi. Ale túto formu riešenia nie je možné prijímať dlhodobo. Jedinec sa ocitá na ulici a prechádza štyrmi štádiami bezdomovectva.

 

Problémy súvisiace s bezdomovectvom

    Bezdomovectvo sa spája s rôznymi problémami, ktoré denne sprevádzajú klientov. Ako sme uviedli, v riešení bezdomovectva je potrebný princíp subsidiarity, kde ide o pomoc z dola nahor. V prípade, že si klient nedokáže pomôcť sám, mala by pomáhať najmä rodina. Z vlastných pracovných skúseností vieme, že pre občanov bez prístrešia je nemožné zabezpečiť si vlastné bývanie, ak je dlhodobo nezamestnaný a bez finančných prostriedkov. 

 

Sociálna práca a participácia klienta 

    Na jednej stane brehu stojí klient a na druhej sociálny pracovník, ktorý má tendenciu ku klientovi prejsť cez rieku klientových sociálnych problémov. V prípade, že sociálny pracovník na klienta len volá, aby podišiel k nemu, ale neusmerní ho, akým spôsobom by sa dal postaviť spojovací most, klient ostáva bezčinne stáť na druhom brehu.

V prípade, že sociálny pracovník má tendenciu postaviť most ku klientovi úplne sám, dôjde do fázy vyčerpania, a na zrealizovanie stavby mostu nenájde dostatok síl a znovu sa pozeráme na obraz, ako klient a sociálny pracovník stoja na protiľahlých brehoch a nemôžu sa k sebe priblížiť.

    V prípade že sociálny pracovník vysvetlí klientovi akým spôsobom budú obaja stavať spojovací most, aký to má význam pre klienta, povzbudí ho k spoločnej práci, nastáva ideálna možnosť existencie úspešného vybudovania spojovacieho mosta medzi klientom a sociálnym pracovníkom. Ten most, predstavuje dôveru, ktorú si efektívnym poskytovaním sociálnych služieb získava sociálny pracovník u klienta. Po získaní dôvery zo strany klienta môže sociálny pracovník stavať piliere pomoci, ktoré klient v danej situácii potrebuje. Avšak efektivita sociálnej práce nie je založená na preberaní zodpovednosti za klienta, či riešenia vzniknutých situácii klienta bez jeho participácie. Úlohou sociálneho pracovníka je ponúkať možnosti riešení a klient sa pre samotné riešenie rozhodne sám.

    V živote sa však často stretávame aj s takými skúsenosťami, že klientovi naša spoločnosť ktorá je obmedzená predsudkami, neposkytne možnosť na riešenie jeho sociálnej situácie, alebo samotný klient pomoc odmieta a stotožní sa so sociálnym statusom občana žijúcom pod hranicou chudoby. V silách každého sociálneho pracovníka je pomôcť klientom, ktorí o pomoc skutočne stoja. 

 Spracovala : Viera Hľadajová