Je ťažké pomáhať ľuďom, ktorí o pomoc nestoja

Bezdomovec? Kto to je? Čo vlastne toto slovo znamená? Je to obyčajný človek, ako každý jeden z nás, Žije, dýcha, dokáže sa smiať i plakať. No predsa mu niečo chýba, čo väčšina z nás má a on nie. Domov. Mal peniaze, mal rodinu, no zrazu sa objavili problémy, ktoré sám nedokázal zvládnuť. Nemal ho kto podporiť, podať mu pomocnú ruku a skončil na ulici. Netreba ho odsudzovať, ale hľadať spôsob, ako ho znova postaviť na vlastné nohy. Mesto Brezno občanom bez prístrešia poskytuje služby v útulku Nádej, kde klientom ponúka ubytovanie na určitý čas, sociálne po- radenstvo, nevyhnutné ošatenie, prípravu stravy či záujmovú činnosť. O rozhovor sme požiadali sociálnu pracovníčku Vieru Hľadajovú, ktorá sa stará o chod zariadenia. Ženu, ktorá nevníma svoju prácu ako zdroj finančného príjmu, ale pomáha ľuďom od srdca, s klientmi nadvia- zala dobrý vzťah a cíti sa medzi nimi príjemne.

O živote bezdomovcov máte nielen teoretické vedomosti, ale sa s nimi stretávate aj v praxi. Môžete nám priblížiť svet ľudí bez prístrešia?

- Nie každý občan bez prístrešia sa v tejto situácii ocitol vlastným zavinením. V útulku Nádej máme klientov, ktorí sa stali bezdomovcami z rôznych dôvodov. Napríklad klientovi zomrel otec, mama odišla do zahraničia a zostal na ulici. Nie je na ničom závislý, ale jednoducho nemá príjem na to, aby si mohol platiť podnájom, alebo samostatne začať žiť. Sú klienti, ktorí po rozvode nechali byt manželovi, manželke a nedokázali si zabezpečiť náhradné bývanie. Dôležitú úlohu u ľudí bez domova zohráva prepadnutie alkoholu. Snažíme sa ich motivovať , aby si uvedomili , že ak chcú na určitý čas bývať v našom zariadení a neskôr sa vrátiť do bežného života, musia pre to niečo urobiť v prvom rade oni sami. Ak nedokážu zvládať situácie, treba im nejako pomôcť, ale neriešiť problémy za nich. V spolupráci so psychiatrickou ambulanciou breznianskej nemocnice klientom, ktorí majú problémy s alkoholom a najmä záujem situáciu riešiť, pomáhame pri vybavovaní protialkoholického liečenia na Prednej Hore, neskôr pobyt v resocializačnom zariadení, kde pokračujú v abstinencii. Existujú štyri štádiá bezdomovectva a väčšinou, keď sú klienti v útulku, nachádzajú sa v poslednom najťažšom, v ktorom strácajú záujem o prácu či akúkoľvek socializáciu. Pekným príkladom je, že sme mali klienta v prvom štádiu bezdomovectva, ktorý bol u nás tri mesiace, pretože prišiel o byt v dražbe. Hneď pri prvom kontakte v odbore sociálnych vecí a rodiny povedal, že v zariadení bude bývať len kratší čas. Mal predstavu o budúcnosti, no v jednej chvíli súrne potreboval pomoc. Skutočne sa posunul ďalej, v útulku si našiel priateľku a odišli od nás dvaja klienti. Už druhý mesiac bývajú v podnájme a ja dúfam, že sa im bude dariť i naďalej.

Koľko ľudí bez domova evidujete?

- Keď som vo februári nastúpila do funkcie sociálnej pracovníčky, evidovali sme dvadsaťdva klientov, teraz poskytujeme služby už šestnástim. “Na ulici” žije desať až pätnásť ľudí, ktorí sú ťažšie prispôsobiví a nemajú záujem prísť do nášho zariadenia. Cítia sa lepšie na ulici ako v útulku, kde nemusia dodržiavať žiadny režim, pravidlá a meniť svoj spôsob života.

Útulok Nádej sa nachádza v budove na Mládežníckej ulici na Mazorníkove. Ako sú v zariadení vybavené priestory?

- V izbe, kde bývajú po dvoch, sú postele, skrine a stolík. Majú vytvorené priestory na očistu – sprchy, samostatne si perú, udržiavajú poriadok a čistotu v zariadení i v okolí budovy, priestory na prípravu stravy – kuchynku. Na chodbe sa nachádza spoločenská miestnosť, v ktorej majú skromnejšiu knižnicu a televízor. Večer spoločne sedia v spoločenskej miestnosti a sledujú televíziu. Je to taká domácka obývačková pohoda. Radi si skultúrňujú priestory, zveľaďujú ich a konečne v niečom vidia zmysel života. V útulku je dôležité dodržiavať domový poriadok, za jeho hrubé porušovanie hrozí skončenie poskytovania sociálnych služieb. V prípade, že sa nedostavia do ubytovne niekoľko dní, je nutné nás informovať, pretože je to veľmi zlý pocit, ak ich čakáme a nevieme, čo sa stalo, prečo neprišli.

Akým činnostiam sa klienti v zariadení venujú?

- V zariadení si klienti udržiavajú priestory sami, snažíme sa ich motivovať, aby sa cítili príjemne. Zo zákona č. 448/2008 Z. Z. vyplynula milá povinnosť, a to utvárať podmienky na voľnočasové aktivity. Zo začiatku som sa obávala, ako ľudí bez prístrešia budem ,,zvádzať“ na nejaké krúžky, no bola som milo prekvapená. Veľmi sa potešili, že sa môžu nejako prejaviť. Ujal sa krúžok šikovných rúk, v ktorom klientky pred jarnými sviatkami pripravili veľkonočnú výzdobu, čiže ich prežili v družnom duchu. V útulku býval iniciatívny pán, ktorý si zohnal materiál, potrebné náradie a orámoval obrázky, vyzdobili sme nimi spoločenskú miestnosť. Kolegyňa vedie krúžok kuchár – cukrár a môžem povedať, že výborne varia aj chlapi, za zmienku stojí pečenie domáceho chleba, je fantastický. Klienti tiež vyrábajú papierové pozdravy pre občanov, ktorí im darujú napríklad prebytočné šatstvo. Keď ľudia bez domova vidia, že niekomu na nich záleží, sú vďační a zároveň je to pre nich určitá motivácia do ďalšieho života.

Môžete dať ľuďom tipy, čo majú urobiť, ak na ulici nájdu bezdomovca a chcú mu pomôcť?

Ak občania vidia bezdomovca a chcú mu pomôcť, môžu ho nasmerovať do oddelenia sociálnych vecí Mestského úradu v Brezne, kde mu poskytneme sociálne poradenstvo. Ale, ak občan pomoc odmietne, je veľmi ťažké mu pomáhať. Nie raz som sa presvedčila, že bezdomovcovi neuľahčím život tým, že mu dám peniaze. Myslela som, že si za ne kúpi chlebík, ale nie je to stále tak. Viete, občania, ktorí skutočne stoja o pomoc, oddelenie sociálnych vecí navštívia a snažia si dať život do poriadku. Naši klienti poznajú občanov, ktorí postávajú pred hypermarketmi. S nimi som v kontakte len v charitatívnom zariadení Prístav u Albertíniek, kde si môžu za dvadsať centov kúpiť polievku a vypiť kávu, posedieť si, či v zime sa zohriať. Ale sú aj takí, ktorí tam vôbec neprídu. Je ťažké pomáhať ľuďom, ktorí o pomoc nestoja. Proste chcú byť samostatní, mať život vo vlastných rukách a byť sami sebe pánmi. Naši klienti majú zväčša príjem vo forme dávky v hmotnej núdzi a všetci, ktorí môžu, si vylepšia finančnú situáciu aktivačným príspevkom. Sú rôzni, niektorým stačí malá informácia a dokážu si záležitosti vybaviť v inštitúciách sami, iných treba doslova viesť za ruku, napríklad k lekárovi. V septembri plánujeme rozšíriť zariadenie o nízkoprahové denné centrum, kde budeme poskytovať základné sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Veríme, že aj toto bude ďalšia z foriem pomoci tým, ktorí to potrebujú a majú záujem.